Webové stránky a domény nepochybne sú podstatnou zložkou duševného vlastníctva firmy. Napríklad naša advokátska kancelária vlastní doménu www.lanikovagroup.sk a na nej prevádzkuje svoju webovú stránku vrátane všetkého obsahu, ktorý na nej zverejňuje. K web stránke, jej obsahu ale aj samotnej doméne vlastníme všetky práva, a to znamený, že nikto ju nemôže kopírovať, ani si registrovať rovnakú alebo podobnú doménu.
Preto ak premýšľate nad názvom svojho nového biznisu, odporúčame vám preveriť si 2 veci:
- či je voľná doména s týmto názvom,
- či niekto nemá tento názov registrovaný ako ochrannú známku.
Pokiaľ nie je iná osoba, ktorá by názov používala, čím skôr si registrujte doménu a podajte návrh na zápis ochrannej známky.
Keď by na takýto postup dbalo aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, vyhlo by sa právnemu sporu a ušetrilo náklady na advokáta.
Čo predchádzalo doménovému sporu o stvr.sk?
V marci 2024 oznámilo Ministerstvo kultúry SR zámer premenovať RTVS na Slovenskú televíziu a rozhlas, v skratke „STVR“. V ten istý deň si istý študent registroval doménu www.stvr.sk, čím predbehol samotné Ministerstvo kultúry SR.
Na túto doménu najprv presmeroval petíciu „Zastavme únos RTVS“ vyjadrujúcu nesúhlas s plánovanou legislatívnou zmenou. Neskôr ju ponúkol ministerstvu na predaj za 25 000 eur. Na predaji domény sa nedohodli. Aby študent posilnil svoje práva k označeniu podal dňa 4.7.2024 návrh na registráciu ochrannej známky EÚ v znení „stvr.sk“ a na tejto doméne spustil osobný blog „Slovak Tech Videoless Reviews“, čo malo predstavovať skratku STVR.
Ako sa doménový spor o doménu stvr.sk vyriešil?
Študent nakoniec nedostal za doménu ani cent. Ministerstvo kultúry sa totiž rozhodlo nepristúpiť na dohodu a riešiť vec právnou cestou. Slovenská televízia a rozhlas (ďalej len „sťažovateľ“) podala podnet na Arbitrážne centrum pre alternatívne riešenie doménových sporov (ďalej len „Centrum ADR“), ktoré dňa 31. októbra 2024 rozhodlo v prospech STVR. V dôsledku toho bola doména stvr.sk prevedená na Slovenskú televíziu a rozhlas. Rozhodnutie Centra ADR o doménovom spore o doménu stvr.sk nájdete tu.
Expert Centra ADR síce vyhovel sťažovateľovi, ale ako sám uviedol v odbornom rozhodnutí „nie úplne z dôvodov, ktoré predniesol“. Sťažovateľovi pomohlo, že ministerstvo už skôr malo registrovaných viacero ochranných známok obsahujúcich bývalý názov „STV“. Predmetom sporu nebolo teda posúdenie situácie, keď si držiteľ zaregistroval doménu skôr ako inému vzniknú práva k označeniu, ale išlo o bežný spor zasahovania registráciou domény do práv majiteľa skoršej ochrannej známky.
Ak by však študent doménu neponúkol ministerstvu na predaj, vôbec to tak nemuselo dopadnúť. Aj samotný expert Centra ADR uviedol, že „ak by držiteľ ostal pri proteste ako jedinom predmete používania domény, cez Pravidlá ADR by ho nebolo možné o doménu pripraviť. „Práve skutočnosť, že doménu ponúkol na predaj za vysokú cenu naznačovala nedostatok dobrej viery pri registrácii domény.
Aká je právna stránka doménového sporu o stvr.sk?
Sťažovateľ podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 7.8.2024 návrh na Centrum ADR, ktorým sa domáhal, aby bola doména stvr.sk prevedená na neho.
V čase registrácie domény stvr.sk nebol názov Slovenská televízia a rozhlas ani samotná skratka STVR chránené, nakoľko zákon, ktorým sa zriadila Slovenská televízia a rozhlas, nadobudol účinnosť až 1. júla 2024. Dovtedy pomenovanie Slovenská televízia a rozhlas, ani akronym „stvr“, neboli zakotvené v zákone, a preto ministerstvo nemalo k tomuto označeniu práva.
V návrhu podanom na Centrum ADR samotný sťažovateľ uviedlo, že opomenuli registráciu domén, ktoré by zodpovedali novému plánovanému názvu. O prevod domény na Slovenskú televíziu a rozhlas žiadali pritom na základe:
- svojho práva k názvu právnickej osoby, ktorá vznikla ku dňu 1.7.2024, a to zákonom č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase
- práv k nezapísanému označeniu k novej skratke „STVR“
- jeho práv vyplývajúcich z „100-ročnej histórie“ organizácie, vrátane bývalých značiek ako STV, SRo a RTVS.
Držiteľ sa k návrhu vyjadril tak, že doménu registroval, aby ju využíval za účelom blogovania, konkrétne blogu „Slovak Tech Videoless Reviews“, v skratke stvr, pričom poukázal na ústavne garantovanú slobodu prejavu.
Čo musel sťažovateľ preukázať?
Na to, aby sťažovateľ získal doménu stvr.sk musel v konaní pred Centrom ADR dokázať, že:
- doména je zhodná alebo podobná s chráneným označením, ku ktorému má alebo vykonáva práva,
- medzi doménou a chráneným označením existuje pravdepodobnosť zámeny,
- doména bola zaregistrovaní alebo získaná bez toho, aby k nej mal držiteľ právo alebo legitímny záujem,
- doména nebola registrovaná, získaná a nepoužívaná v dobrej viere.
Podobnosť a riziko zámeny
Zhodnosť, respektíve podobnosť s existujúcim chráneným označením sa sťažovateľovi podarilo preukázať, keďže už od roku 2008 má registrovaných hneď niekoľko ochranných známok s prvkom „STV“ a dlhodobo, niekoľko desaťročí, používalo označenie „STV“ pre slovenskú televíziu, ktoré sa stalo všeobecne známym.
Nakoľko označenia „stv“ aj „stvr“ sú si vizuálne aj foneticky veľmi podobné a sú taktiež používané pre podobné služby, nebolo by náročné preukázať ani pravdepodobnosť zámeny.
Legitímy záujem a zlý úmysel
„…ak by Držiteľ konal len na protest proti legislatívnej zmene alebo zavádzaným inštitucionálnym zmenám v televízií a rozhlase, vedel by preukázať legitímny záujem na registrácií a používaní domény…,“ „Sloboda prejavu je totiž silným legitímnym záujmom…“ znelo vyjadrenie Experta v jeho odbornom rozhodnutí v rámci tohto konania. A skutočne, ak by študent zachoval pôvodný účel, za ktorým doménu zaregistroval, teda kritika konania štátu, nebolo by možné dokázať, že doménu zaregistroval bez legitímneho záujmu. A pravdepodobne by preto o ňu ani neprišiel.
Konanie, ktorého cieľom je kritizovať kroky politickej moci, je v danom kontexte považované za konanie s dobrým úmyslom, a zvlášť preto, že ide o slobodu prejavu. Ale keďže študent sa neskôr rozhodol ponúknuť doménu ministerstvu na predaj, a to za zjavne prehnanú cenu, ex tunc (od samého počiatku) spochybnil svoj dobrý úmysel.
Napriek tomu, že v doménovom priestore je rozhodujúcim faktorom čas, kedy bola daná doména registrovaná, zlý úmysel môže tento princíp podkopať a viesť k zrušeniu alebo prevodu domény. Doména je len zmluvou založené legitímne očakávanie, ktoré môže byť majiteľovi odňaté v prípade, že porušuje práva niekoho iného.
Prečo študent prišiel o doménu?
Od momentu, kedy študent začal s ministerstvom rokovať o predaji, nevykonával už nekomerčnú činnosť, bez snahy získať neoprávnený zisk, a ani doménu spätne tým pádom nezískal v dobrej viere.
Podstatné v tomto prípade teda boli legitímny záujem a zlý úmysel. To znamená, že v prípade, že by sťažovateľ dokázal preukázať naplnenie všetkých zvyšných podmienok, ale nepreukázal by zlý úmysel a nedostatok legitímneho záujmu, nebolo by rozhodnuté v prospechsťažovateľa.
Čo by ste mali spraviť inak?
Pre oblasť duševného vlastníctva platí, že kto prv príde, ten prv melie. Ak si vymyslíte názov, logo, alebo slogan, ochrannú známku alebo doménu si jednoducho musíte zaregistrovať čo najskôr. Aby ste sa vyhli podobným problémom, verejne neoznamujte a nezdieľajte svoje plány ani nápady, ak ich nemáte právne chránené, pretože takto vám ich môže ktokoľvek ľahko ukradnúť.
Vyhnite sa súdnym sporom a komplikáciám, chráňte svoje duševné vlastníctvo, skôr ako to spraví niekto za vás! Obráťte sa na nás na info@lanikovagroup.sk.