Koronavírus

Najčastejšie otázky o pracovnoprávnych vzťahoch v súvislosti s koronavírusom (COVID-19)

koronavirus-pracovne-vztahy-zamestnanec-zamestnavatel-advokat-bratislava

Najčastejšie otázky o pracovnoprávnych vzťahoch v súvislosti s koronavírusom (COVID-19)

Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je dbať na ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci. Za týmto účelom je zamestnávateľ povinný okrem iného

  1. vykonávať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
  2. zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia,
  3. odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie.

Môže zamestnávateľ nariadiť home office?

Pokiaľ má zamestnávateľ podozrenie, že by niektorý zo zamestnancov mohol byť infikovaný alebo je považovaný za rizikového, môže sa s ním dohodnúť na určité obdobie na práci na doma tzv. home office. Zamestnávateľ však nemôže zamestnancovi nariadiť home office. Dočasná práca z domu nie je domácou prácou. Zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zamestnancom na výkone práce z domu iba príležitostne alebo za mimoriadnych okolností.

Pri home office musia byť splnené tieto podmienky:

  • musí byť so súhlasom zamestnanca,
  • práca musí byť vhodná na výkon z domu.

Môže zamestnanec odmietnuť home office?

V prípade, ak zamestnanec odmietne, resp. druh práce nie je vhodný na výkon z domu, musí zamestnávateľ zvážiť, či mu umožní výkon práce na pracovisku. Zamestnávateľ pritom berie na vedomie svoje povinnosti týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia ostatných zamestnancov. Zamestnávateľ posúdi, aké riziko predstavuje prítomnosť daného zamestnanca a na základe tohto prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov. Ak zamestnávateľ neumožní takémuto zamestnancovi prácu na pracovisku, považuje sa to za prekážku na strane zamestnávateľa. V takom prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Má zamestnanec nárok na stravné lístky počas home officu?

Zamestnanec má nárok na stravné lístky za každý pracovný deň, v ktorom odpracuje viac ako 4 hodiny. Tento nárok mu vzniká bez ohľadu na to, či odpracoval viac ako 4 hodiny na pracovisku alebo doma. Preto nárok na stravný lístok vzniká aj zamestnancovi, ktorý má home office, a to za deň, kedy odpracoval viac ako 4 hodiny.

Zamestnanec je povinný preukázať, že odpracoval viac ako 4 hodiny, a preto by si mal viesť evidenciu odpracovaných hodín. 

Čo ak bola zamestnancovi nariadená karanténa?

Pokiaľ bola zamestnancovi nariadená povinná karanténa, považuje sa to za dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca. Zamestnávateľ v takom prípade podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce ospravedlní  neprítomnosť zamestnanca počas doby trvania karantény.

Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať, a to potvrdením príslušného zariadenia. Zamestnanec o tejto skutočnosti a o jej predpokladanom trvaní upovedomí zamestnávateľa bez zbytočného odkladu.

Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zamestnanec má však počas nariadeného karanténneho opatrenia nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa za prvých 10 dní.  Náhrada príjmu predstavuje za prvé tri dni výšku 25 % denného vymeriavacieho základu a za ďalšie dni výšku 55 %.  Od jedenásteho dňa má zamestnanec nárok na nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.

Zamestnanec zostal doma so svojim dieťaťom

Všetky školy sú od pondelka 16. marca zatvorené. V prípade, ak zamestnanec ostane z tohto dôvodu doma, so svojim dieťaťom, považuje sa to za prekážku v práci na strane zamestnanca. Zamestnancovi nevzniká nárok na náhradu mzdy. Zamestnanec má však nárok na ošetrovné, ak ide o dieťa do 10 rokov. V nadväznosti na vek dieťaťa Sociálna poisťovňa vyhlásila, že nárok na ošetrovné má rodič dieťaťa, ktorý má 10 rokov. Vzťahuje sa to na dieťa až pokým nenadobudne 11 rokov.

Príklad: Otec dieťaťa, ktoré má 10 rokov a 7 mesiacov má nárok na ošetrovné, ak s ním otec zostane doma z dôvodu uzatvorenia školy.

Ako uplatniť nárok na ošetrovné?

Nárok na ošetrovné si môže uplatniť osobne na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne alebo elektronicky. Sociálna poisťovňa vyzýva poistencov, aby si nárok na ošetrovné uplatňovali online cez internetovú stránku www.socpoist.sk, kde je podrobný návod. Do formulára je potrebné doplniť dátum, do kedy si zamestnanec uplatňuje nárok na ošetrovné. Podľa opatrenia budú školy zatvorené minimálne 14 dní, avšak ošetrovné sa podľa zákona poskytuje maximálne na 10 dní.

V nadväznosti na túto 10 dňovú dobu, počas ktorej má zamestnanec nárok na ošetrovné, Sociálna poisťovňa vyhlásila, že bude preplácať celých 14 dní, kedy budú školy zatvorené na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia.

Aktuálne informácie o novom ošetrovnom nájdete v tomto článku:

NOVÉ OŠERTOVNÉ KORONAVÍRUS

U rodičov, ktorých dieťa navštevuje školské zariadenie v Bratislavskom kraji, boli školy zatvorené už v období od 10.3. do 15.3. Aj počas tohto obdobia má jeden z rodičov nárok na ošetrovné.

Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne, je potrebné žiadať samostatne ošetrovné za obdobie od 10.3. do 15.3, kedy boli školy v bratislavskom kraji zatvorené z titulu rozhodnutia riaditeľa školy a samostatne za obdobie od 16.3. do 29.3, vrátane, kedy sú školy zatvorené z titulu opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR.

Tí rodičia, ktorí si nárok na prvé ošetrovné už uplatnili, musia podať novú žiadosť na druhé ošetrovné. Tí rodičia, ktorí si nestihli uplatniť nárok na ošetrovné pri uzatvorení zariadenia v období od 10. do 15. 3. 2020 a ich dieťa bude doma aj nasledujúcich 14 dní, môžu podať žiadosť o ošetrovné na jednom formulári.  Potrebné je  však vypísať všetky obdobia poskytovania osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa.

Nárok na ošetrovné netreba žiadať hneď, dá sa tak urobiť aj neskôr o pár týždňov, maximálne však 3 roky spätne.

Pobočky Sociálnej poisťovne zaznamenávajú veľký nápor žiadostí, preto je ich prioritou spracovanie a je vhodné rozložiť ich príjem na dlhšie časové obdobie. Aj z týchto dôvodov Sociálna poisťovňa nepotvrdzuje prijatie žiadostí.

Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne, ak by sa doba zatvorenia školských zariadení predĺži, bude mať rodič nárok aj na tretie ošetrovné od 30.3 na nasledujúce obdobie.

Ošetrovné sa vypláca za kalendárne dni, nie za odpracované dni.

Môžu sa rodičia prestriedať pri nároku na ošetrovné?

Na ošetrovné má nárok len jeden z rodičov. Rodičia sa však pri jednotlivých samostatných nárokoch na ošetrovné môžu vymeniť. To znamená, že jeden rodič môže požiadať o ošetrovné za obdobie od 10.3. do 15.3, kedy boli školy v bratislavskom kraji zatvorené z titulu rozhodnutia riaditeľa školy.  A následne druhý rodič môže požiadať o ošetrovné za obdobie od 16.3. do 29.3, vrátane, kedy sú školy zatvorené z titulu opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR.

V súčasnosti však platí, že ošetrovné za jednu dobu uzatvorenia školy, si môže uplatniť len jeden rodič.  To znamená, že za celé obdobie od 16.3. do 29.3. má nárok na ošetrovné len jeden rodiť. Rodičia si nemôžu rozdeliť toto obdobie, že jeden týždeň by žiadal o ošetrovné jeden rodič a druhý týždeň druhý rodič.

Ak rodičia majú dve deti do 10 rokov?

Pokiaľ majú rodičia 2 deti, ktoré majú do 10 rokov, ošetrovné si môže uplatniť len jeden rodičov za obe tieto deti. Nárok na ošetrovné si nemôže uplatniť jeden rodič za jedno dieťa a druhý rodič za druhé dieťa.

Môže zamestnávateľ nariadiť dovolenku?

Ďalšou z možností riešenia kritickej situácie je dohoda so zamestnancom, aby na určité obdobie čerpal dovolenku. Zamestnávateľ má možnosť čerpanie dovolenky zamestnancovi aj nariadiť, avšak musí mu to oznámiť 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

Môže zamestnávateľ nariadiť čerpanie náhradného voľna?

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna. Náhradné voľno sa poskytuje za prácu, ktorú v minulosti zamestnanec vykonal  nadčas. Zamestnanec čerpá náhradné voľno v rozsahu, v akom vykonal aj prácu nadčas. Mzda za prácu nadčas mu v takom prípade nepatrí. Čerpanie náhradného voľna nemôže zamestnávateľ nariadiť.

Za akých podmienok môže podnikateľ zatvoriť prevádzku?

Zatvorenie prevádzky je prekážkou v práci na strane zamestnávateľa. Zamestnávatelia, ktorí v nadväznosti na opatrenie Úradu verejného zdravotníctva alebo z iných dôvodov museli zatvoriť prevádzku, majú podľa zákona viacero možností. V prvom rade, ak je to možné, preradia zamestnancov na inú prácu. Napr. ak podnikateľ musel zavrieť maloobchodnú prevádzku, pričom zamestnanci nemôžu predávať a byť v styku so zákazníkmi, ale môžu sa zdržiavať na pracovisku, môže im dať zamestnávateľ inú prácu, napr. inventarizáciu, upratovanie a pod.

Ak zamestnávateľ nepreradí zamestnancov na inú prácu a prevádzka je zavretá, t. j. ide o prekážku na strane zamestnávateľa,  patrí zamestnancom náhrada mzdy v sume priemerného zárobku.

Zamestnávateľ však môže so zástupcami zamestnancov uzatvoriť písomnú dohodu, že v prípade vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej touto dohodou. Náhrada mzdy nesmie byť však menšia ako 60 % jeho priemerného zárobku. Takúto dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.

Príklad:

V prevádzke na výrobu automobilov bola medzi zamestnávateľom a odbormi uzatvorená dohoda, podľa ktorej v prípade vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré im nemôže zamestnávateľ prideľovať prácu, patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške 60%. Po uzatvorení prevádzky z dôvodu epidémie koronavírusu dal zamestnávateľ zamestnancom možnosť čerpať dovolenku alebo využiť prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Rozdiel je v tom, že v prípade čerpania dovolenky má zamestnanec nárok na náhradu priemerného zárobku a v prípade prekážky v práci na strane zamestnávateľa má podľa dohody s odbormi nárok na 60 % priemerného zárobku.

Môže sa zamestnávateľ dohodnúť na skrátenom pracovnom čase?

Zamestnávateľ a zamestnanec sa písomnou formou môžu dohodnúť na skrátenom pracovnom čase, a to prostredníctvom dodatku k pracovnej zmluve. Musí však ísť o vzájomnú dohodu, zamestnávateľ nemôže sám určiť skrátený pracovný čas.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *