Od 1.10.2020 platí na celom území Slovenskej republiky núdzový stav v zmysle zákona č. 227/2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu a núdzového stavu. Z dikcie čl. 5 uvedeného zákona vyplýva, že v čase núdzového stavu, možno osobám zdržiavajúcim sa na území štátu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas obmedziť ich základné práva a slobody, pričom je možné uložiť im aj určité povinnosti.  Jedným z legálnych možností je aj obmedzenie slobody pohybu a slobody pobytu týchto osôb zákazom vychádzania v určenom čase.

V čase núdzového stavu sú obyvatelia Slovenska vystavení lockdownu, ako aj dobrovoľnému celoplošnému testovaniu.

Cieľom celoplošného testovania obyvateľov Slovenskej republiky, ktoré sa uskutoční v troch po sebe idúcich víkendoch od. 23.10.2020 do 8.11.2020, je zamedzenie šíreniu ochorenia COVID-19 a izolácia obyvateľov nakazených týmto ochorením. Naplneniu uvedeného cieľa má dopomôcť aj celoslovenský ,,lockdown“, ktorý s určitými výnimkami zavádza zákaz vychádzania pre všetkých obyvateľov Slovenska.

Čo znamená ,,lockdown“ v rámci pracovnoprávnych vzťahov?

V čase písania tohto článku sa testovanie v oblasti Oravy a Bardejova už uskutočnilo. Tie osoby, ktoré sa testovania zúčastnili a disponujú negatívnym testom, môžu bez obmedzenia chodiť do zamestnania. Zamestnávateľ má zároveň oprávnenie kedykoľvek zamestnanca vyzvať na predloženie výsledku testovania. Osoby, ktoré sa na Orave a v Bardejove rozhodli netestovať, ostávajú počas nasledovných 10 dní v domácej karanténe a zamestnávateľ nie je povinný tieto osoby vpustiť na pracovisko. Zároveň je dôležité dodať, že osoby, ktoré boli pozitívne testované, ako aj osoby, ktoré sa testovať nedali a odmietajú sa podrobiť domácej izolácii, riskujú udelenie nemalej peňažnej sankcie.

Pre zvyšok Slovenska platí v čase od 24.10.2020 do 31.10.2020, kedy sa začne testovanie aj v ostatných častiach Slovenska režim, podľa ktorého môže zamestnanec vykonávať svoju pracovnú činnosť aj bez negatívneho testu. Od pondelka 2.11.2020 už však tento režim platný nebude, a zamestnanec bude môcť vkročiť na pracovisko len za podmienky, že sa zúčastnil celoplošného testovania na koronavírus a disponuje negatívnym testom. Pokiaľ sa testovania zamestnanec vôbec nezúčastní, alebo bude jeho výsledok testovania pozitívny, je povinný podrobiť sa 10 dňovej karanténe, pod hrozbou peňažnej sankcie, pokiaľ túto povinnosť poruší.

Zároveň to, ako sa má zamestnávateľ zachovať voči zamestnancovi, ktorý sa odmietne dobrovoľne otestovať, ostáva na jeho vlastnom uvážení. Zamestnávateľ sa môže s takýmto zamestnancom napríklad dohodnúť, že pokiaľ to druh práce umožňuje, bude ju vykonávať z domu v režime tzv. ,,homeofficu“. Ďalším riešením môže byť aj poskytnutie pracovného voľna, ale to, či pôjde o pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez jej náhrady, opäť záleží od vôle zamestnávateľa. Pokiaľ by zamestnávateľ pracovné voľno neposkytol, zamestnanec by mal absenciu v práci. Vylúčená nie je ani dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom o čerpaní dovolenky.

Čo znamená ,,lockdown“ pre podnikateľov?

Prevádzky podnikateľov mohli ostať v čase lockdownu otvorené, avšak na ich zákazníkov sa stále vzťahuje zákaz vychádzania. Kto teda nesie zodpovednosť za to, pokiaľ zákazník vstúpi do prevádzky podnikateľa? Odpoveďou je zákazník. Podnikateľ nie je povinný zatvoriť svoju prevádzku a nenesie zodpovednosť ani za to, pokiaľ návštevník vstúpi do jeho priestorov. Iba zákazník zodpovedá za porušenie zákazu vychádzania a riskuje udelenie finančnej sankcie. O jedinej výnimke možno hovoriť vtedy, pokiaľ aj samotný zákazník je podnikateľom, a na to, aby mohol riadne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť potrebuje využiť službu iného podnikateľa. Ako príklad možno uviesť živnostníka vykonávajúceho stavebné práce, ktorý je odkázaný na nákup stavebného materiálu u iného podnikateľa.

Po absolvovaní testovania na COVID-19 a disponovaní s negatívnym výsledkom, už zákazník bude môcť vstúpiť do priestorov podnikateľa a využiť jeho služby.